Popis

Antidekubitné sedacia podložka Jay Basic poskytuje mäkkú a odolnú oporu zákazníkom, ktorí majú malú potrebu opory držania tela a malé riziko dekubitov.

• Tvarovanie je pripravené na mierne prehnutie sedacieho poťahu invalidného vozíka.Tým nedochádza k neriadenej zmene vlastností antidekubitnej sedačky.
• Trvanlivá antidekubitná tvarovaná pena s veľmi miernou zmenou tvaru pre zvýšené pohodlie pri sedení a stabilitu držania tela.
• Určená zákazníkom s malým rizikom dekubitov.
• Poskytuje stabilitu a pomáha znížiť kĺzanie a oder.
• Nosnosť 113 kg.

Obmedzenia používania škály pri vozičkároch – nevýhody a riziká zjednodušovania

Nortonova škála je jedným z najbežnejšie používaných nástrojov na hodnotenie rizika vzniku preležanín, najmä pri hospitalizovaných pacientoch. Napriek tomu, že ide o efektívny a ľahko použiteľný nástroj, jej aplikácia na špecifické skupiny, ako sú vozičkári, má svoje obmedzenia. Pozrieme sa na hlavné nevýhody Nortonovej škály a upozorníme aj na riziká, ktoré môžu vyplynúť z jej zjednodušeného používania.

Nevýhody Nortonovej škály pri vozičkároch

1. Neprispôsobenosť sedavému životnému štýlu

Nortonova škála bola pôvodne vytvorená pre pacientov, ktorí väčšinu času trávia v horizontálnej polohe, napríklad na nemocničnom lôžku. Pre vozičkárov, ktorí trávia dlhé hodiny v sede, nie je tento nástroj úplne vhodný. Pri sedení vzniká špecifický typ tlaku a trenia na rizikových miestach, najmä v oblasti sedacích hrboľov a kostrče, čo Nortonova škála dostatočne nezohľadňuje.

2. Obmedzené pokrytie rizikových faktorov

Hodnotenie Nortonovou škálou zahŕňa mobilitu, stav kože, vedomie, vlhkosť a príjem potravy. Pri vozičkároch však niektoré faktory nie sú dostatočne špecifické.

Napríklad neberie do úvahy:

•Kvalitu sedačky a jej schopnosť rozložiť tlak.

•Posturálnu asymetriu a deformity panvy či chrbtice, ktoré zvyšujú riziko vzniku preležanín.

•Mikroklimatické podmienky, ako je potenie pri dlhodobom sedení na vozíku.

3. Generalizácia výsledkov

Nortonova škála bola navrhnutá tak, aby rýchlo identifikovala rizikových pacientov v nemocniciach. Pri použití pri vozičkároch však môže dôjsť k podhodnoteniu, alebo nadhodnoteniu rizika, ak sa nezohľadnia špecifické potreby jednotlivca. Napríklad: aktívni vozičkári môžu byť mylne označení za nízkorizikových, aj keď ich sedavý režim vyžaduje vysokú mieru prevencie.

Problematické je aj všeobecné používanie pojmov v hodnotení. Ako príklad je tu hodnotenie: „Fyzický stav: dobrý/zhoršený/zlý/veľmi zlý.“

Prípadne: „Pohyblivosť: úplná/čiastočne obmedzená/veľmi obmedzená/žiadna.“

Ako správne opísať fyzický stav a pohyblivosť tetraplegika? Ako veľmi zlý s veľmi obmedzenou pohyblivosťou? Avšak v prípade tetraplegika reprezentujúceho Slovensko na paralympiáde je fyzický stav dobrý s úplnou pohyblivosťou? Ako súvisí športovanie s jeho kožou a schopnosťou odľahčiť sedacie partie? Nie je naopak veľmi ohrozený?

Riziká zjednodušovania pri používaní Nortonovej škály

1.Podhodnotenie rizika vzniku preležanín

Neprispôsobená aplikácia Nortonovej škály môže viesť k podhodnoteniu rizika, čo môže znamenať, že preventívne opatrenia, ako je použitie antidekubitných sedačiek, nebudú implementované. To môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku preležanín.

2.Ignorovanie individuality používateľa

Každý vozičkár má iné potreby v závislosti od úrovne mobility, sily horných končatín, či zdravotného stavu. Nortonova škála nezohľadňuje faktory, ako je prispôsobenie vozíka alebo špecifická podpora správneho držania tela, čo môže viesť k neúplnému zhodnoteniu rizika.

3.Nedostatok kontextu pre prevenciu

Zjednodušené používanie Nortonovej škály môže vytvoriť falošný pocit bezpečia. Bez kombinácie s ďalšími hodnoteniami, ako je podrobné vyšetrenie sedacej polohy, rozloženie tlaku a pravidelná sebakontrola, môže dôjsť k prehliadnutiu kľúčových preventívnych krokov.

Záver

Nortonova škála môže byť pre vozičkárov užitočným nástrojom, ak je správne aplikovaná a kombinovaná s ďalšími špecifickými metódami hodnotenia. Je však nevyhnutné uvedomiť si jej obmedzenia a nevnímať ju ako samostatné riešenie. Prístup, ktorý rešpektuje individualitu každého vozičkára a zahŕňa multidisciplinárnu spoluprácu, je kľúčom k efektívnej prevencii preležanín a zlepšeniu kvality života.